Začíname prežívať adventné obdobie, ktoré je samo o sebe krásne. Ale tak ako mnohé skutočnosti v súčasnom svete, tak isto aj adventné obdobie stratilo svoj pravý zmysel, a stáva sa len akýmsi bezduchým a prázdnym časom, časom zhonu a naháňania sa za všetkým možným. Slovíčko advent, sa stalo iba frázou, ktorú veľmi často opakujeme, ale vôbec jej nerozumieme.

Len čo dohoreli sviece na hroboch našich drahých, ktoré sme tam počas dušičkových sviatkov odniesli, už sa na nás z rádia a televízie začali valiť vianočné reklamy, ktoré nás  „pripravujú“ na slávenie najkrajších sviatkov v roku. V prvom rade nás chcú upozorniť na čo všetko by sme nemali zabudnúť aby tie naše sviatky boli naplnené šťastím a radosťou. Nemôže vám chýbať najnovší mobilný telefón, musíte mať internet aby ste boli vždy online. A najčerstvejšie potraviny? Tie vám na váš vianočný stôl zabezpečí náš supermarket za bezkonkurenčnú cenu a ak na to náhodou nemáte, od nás si môžete požičať, neprežijete predsa Vianoce bez darčekov a stola, ktorý sa bude prehýbať pod rôznymi dobrotami.

Je advent len o nakupovaní, upratovaní a zháňaní sa za darčekmi? Alebo je aj o niečom inom? V adventnom čase môžeme vidieť zvýšenú návštevnosť našich supermarketov a nákupných centier, všade je plno ľudí, ľudia sa zháňajú za všetkým možným aby im počas sviatkov nič nechýbalo a oni tak mohli prežívať kúzelnú atmosféru najkrajších sviatkov v roku, no častokrát zabúdajú na ich podstatu. Mnohí si ešte stále myslia, že šťastne a veselé Vianoce to je len preplnená chladnička, plný stôl, darčeky a spev kolied z rádia. Ale aj keď toto všetko zabezpečíme, aj keď máme všetkého dostatok a nič nám nechýba, v mnohých prípadoch naše sviatky ešte nemusia byť poznačené radosťou. Napriek tomu, že sme všetko pripravili nie sme šťastní, nie sme veselí, neprežívame krásne a čarovné Vianoce. A dôvod? Naše domovy a chladničky sú síce preplnené všetkým možným, ale naše srdce je prázdne a panuje v ňom chlad, lebo nedokážeme v ňom urobiť miesto pre tých druhých, nedokážeme ho otvoriť pre ľudí, s ktorými sa dennodenne stretávame, pre ľudí, s ktorými bývame pod jednou strechou a nie je otvorené ani pre malého Ježiška, ktorý sa má narodiť.

Preto možno skúsme tohtoročný advent prežiť trošku ináč, nenechajme sa pohltiť atmosférou, ktorú vytvára svet okolo nás, média, ktoré na nás pôsobia každý deň, ale zoberme advent trošku vážnejšie, zoberme ho ako obdobie, ktoré nám dáva šancu vylepšiť a zmeniť naše medziľudské vzťahy i svet, v ktorom žijeme. Nech tohtoročný advent bude pre nás všetkých skvelou príležitosťou ako si nájsť cestu k srdcu toho druhého, nech to bude čas kedy budeme hľadať tých druhých a v nich sa budeme snažiť objaviť novonarodené dieťa, ktoré sa narodí v betlehemských jasliach.

Advent je časom otvoreného srdca, je to čas kedy pripravujeme cestu Bohu aby vstúpil do nášho života i do našich dejín, ale spolu s ním musíme nechať tam vstúpiť aj našich blížnych, ľudí, ktorí žijú okolo nás a možno niekedy nás znervózňujú a lezú nám na nervy.

Namiesto naháňania sa po supermarketoch skúsme v adventnom čase navštíviť starú pani, ktorá býva spolu s nami v jednom vchode a ešte nikdy sme si ju poriadne nevšimli. Skúsme podať pomocnú ruku mladej rodine, ktorá si kúpila dom na našej ulici, majte trošku viacej času pre svoje deti, vedieť si možno s nimi počas dlhých adventných večerov posedieť pri šálke čaju  alebo kávy v kuchyni a len tak sa porozprávať o živote, majme viacej času na našich rodičov, na nášho otca, či mamu, na našu starkú, či starkého, ktorý už roky žije sám a veľmi sa teší každej našej návšteve. Nemusíte mu nič nosiť, doneste mu iba svoje otvorené srdce, svoj čas a svoju lásku.

Ak takto prežijeme tohtoročný advent som presvedčený, že aj Vianočné sviatky, na ktoré sa tak veľmi tešíme budú v našich rodinách požehnané, budú naplnené šťastím a radosťou lebo sme dokázali otvoriť svoje srdce Bohu, ktorý vstupuje do nášho sveta a prijali sme ho vo svojich blížnych, v tých, v ktorých k nám každoročne prichádza aby žil uprostred nášho sveta a zdieľal spolu s nami všetky naše radosti i starosti.